sobota 17. marca 2018

Pýtam sa gúglu kedy končí nekonečná láska


nevzali sme sa – prekvapivo

možno ju to vzalo

možno teba parom vzal

pozerám si tvár a hľadám na nej chyby

tovar môžete vrátiť (do minulosti)

bez udania dôvodu

alebo vymeniť (do budúcnosti)

bez udania podvodu

hladím tvár a vidím na nej chyby

tovar si môžete aj nechať

do -

iba doteraz.

Kedy končí dátum spotreby?

Veru ten, dátum, z potreby.

(nekonečná láska, 244. epizóda,
odvysielaná v decembri roku 2017)

sobota 30. septembra 2017

Čitateľský zážitok občana Slovenskej republiky

dnešná farebná tlač plná športových dresov,
tatranskej prírody,inzertnej rubriky,
hipsterského jedla a všetkých odtieňov utečencov

pracovník rýchleho občerstvenia na železničnej stanici cíti
ako sa pod ním trasie stolička
roky poctivo vyhrievaná
oliznutým ukazovákom prechádza stránky
červené a modré
hľadá sa.

orechové lodičky mysľou posiela späť
deťom z fotografií kradne mobilné telefóny
pýta sa manželky, kedy sa štát začne starať o nás,
kedy my dostaneme niečo zadarmo
prská hnedú žlč.

hľadá ich.

a ty tam - kde máš svoje noviny
tie bez dátumov
postav sa, nech vidno politické roviny  toho,
že ti medzi prstami zasychá hlina a za ušami krv

píšeme o poveternostných podmienkach
o vývoji na medzinárodnom trhu
o sebe, o mŕtvych, o vás,
o športových výsledkoch
rovnakým tónom čiernych titulkov

streda 21. júna 2017

how I overcame a sad day - manual

I sat
and drank some tasteless tea
with a teabag left inside the cup

I didn't wash my face
I deleted something
I remembered someone

I wore cold socks and even colder underwear

I kept looking at a trashy porcelain sculpture
in my neighbor's living room for ten minutes
until the only thing in the room
exuding warmth was me

I swore to myself not to do anything
serious
not no read any newspaper
not to make any promises
not to wear the color black
and definitely not to use words of latin origin

I intentionally ignored the weather forecast
and all the fashion rules
and lied about knowing any fashion rules

I kept counting blue dots on your shirt
and never reached the final number
because of so many distractions

streda 27. júla 2016

Pojebané dni

pojebaný deň, keď som
sa nechala vystresovať chromou mačkou
ráno vstala zbytočne o šiestej
vystresovala mačku
nenapila sa kávy a kráčala päť poschodí
po rozliatom višňovom kompóte

pojebaný deň, keď som dúfala
že v podchode aspoň raz pôjdu eskalátory
a v práci so študentom hovorila o jeho otcovi
ťažkom alkoholikovi
hodinu po konci hodiny

pojebaný deň, keď som rozvarila polotovar
a nedala si víno lebo čo ak mal pravdu že len tak prežívaš naozaj
keď som zas nikoho nechytila za ruku
lebo prežívať naozaj je hrozné

pojebaný deň, keď som starej mame zabudla zapriať na meniny
a šla spať neskoro čím som splodila ďalšie potenciálne
pojebané dni

utorok 24. marca 2015

Tanečnica na špičke

ty, tanečnica na špičke, ma desíš,
ty, ktorá si na zemi,
buď – a unes, čo je moje

kolovrat, čo láme väzy,
stvorili sme sa, na svoje obrazy
pozorujeme sa, zranená zver

prízraky ega
ozveny vlastných minulostí
ale to nie sme my

vietor chladí skrýše, ktoré si vo mne vyhĺbila
kóma každého dňa

musíš vedieť, že nikto nepríde
a nikdy tu nikto nebol
teraz sa stávaš možnou

budem sa ťa dookola pýtať, kto si

kto sa prvý pohne

nechávajúc krv na listoch

pondelok 23. februára 2015

And darkness was upon the face of the deep


snake sheds his skin every time he is unbearable to himself

what are we to do
we have to get used to each other

we emerge from hazy woods
there are no more flowers or clouds or myths
only faces clearer than anything, carved glass
the shape of all fears

nobody tells you oneness is scary
the ribs are tense, they stretch

is this how Eve came into existence?

nedeľa 21. septembra 2014

Em

gentle intruder – shy – but persistent
I‘m barely awake, caught up
in a state of not-knowing, not-thinking
the world does not exist – yet
your arm around my waist
is my first reality

I caress streets with my shoes alone
inhale thousands greetings
rooms buzzing with questions
rooms impatient for answers

usually they survive the paperstorm
and I return with green and blue scars on my hands

we sit
smell of coffee permeates the air
clashing with the tea leaves in your pots
quick words hang on your tongue
meant for other people and another day

your arm around my waist
is my first reality

            

            

pondelok 10. marca 2014

Škorce

za mojím oknom sú škorce
je ich presne dvadsaťsedem
nohami objímajú konáre
stromu oproti

zlietavajú, spúšťajú sa dolu
stovky čiernych drobných sĺz denne

nedojedená oliva v pohári
hľadám v nepamäti - kto
vankúše skrčené na zemi
obrysy tvárí bez tváre – kto

museli vidieť – kto
keď ma chcú naštvať
zlietavajú, spúšťajú sa dolu

stovky škorcoradostí denne

nedeľa 29. decembra 2013

...

pre teba nebolo miesto v mojom hluku

skúsila som svet nabrať do rúk
a miesiť na kruhu

skúsila som ho vytisnúť

mlčať v horách
nemalo význam

pre teba nebolo miesto v mojom tichu

cez plachtu noci
mokrú a ľadovú si vošla
cez popraskané sny

teraz sa rozpínaš vo mne
meniac moj tvar na nepoznanie

mráz im steká po chrbte
z niečoho čo miluje

jazyk sa láme na príbehu
a rozsýpa ako múka

možno už na svitaní

budeme dvojjediné

streda 30. októbra 2013

Hra na detstvo

teraz sa nič nedeje
slnečný ťah vybieľuje stopy
večera a každý jeden
sa potknem o schránku s poštou
a čítam až do zobudenia dňom
v ktorom máme svoje rodiny a svojich milencov


v skutočnosti sa nič nedeje
vojdem bez zaklopania a vychŕlim
stovky elektrických myšlienok
preletia priestorom a vymeníš
ich za desiatky čo
vojdú bez zaklopania

ako chodí vojna
ako chodí nešťastie
ako chodia priatelia z detstva

ktoré nás ešte len čaká
začína senilnením zmyslov, zvážnie
a potom zomladneme