...

pre teba nebolo miesto v mojom hluku

skúsila som svet nabrať do rúk

a miesiť na kruhu

skúsila som ho vytisnúť

mlčať v horách

nemalo význam

pre teba nebolo miesto v mojom tichu

cez plachtu noci

mokrú a ľadovú si vošla

cez popraskané sny

teraz sa rozpínaš vo mne

meniac moj tvar na nepoznanie

mráz im steká po chrbte

z niečoho čo miluje

jazyk sa láme na príbehu

a rozsýpa ako múka

možno už na svitaní

budeme dvojjediné

Hra na detstvo

teraz sa nič nedeje

slnečný ťah vybieľuje stopy

večera a každý jeden

sa potknem o schránku s poštou

a čítam až do zobudenia dňom

v ktorom máme svoje rodiny a svojich milencov

v skutočnosti sa nič nedeje

vojdem bez zaklopania a vychŕlim

stovky elektrických myšlienok

preletia priestorom a vymeníš

ich za desiatky čo

vojdú bez zaklopania

ako chodí vojna

ako chodí nešťastie

ako chodia priatelia z detstva

ktoré nás ešte len čaká

začína senilnením zmyslov, zvážnie

a potom zomladneme

Kardamon

som zrnko čo sa rozlúskne

na ohni a švíky puknú pozdĺž tela

schránka sa otvorí

kadidlo lezie po kuchyni

večera chutí

prísne

jedz - v koži dobermana

rukami zober ma na

milosť

kardamon

vonia po modlitbe

Lesy voňajú mandľami

Story not only for children, written by me and Barbora Idesova. illustrated by Eva Machajdikova.

Just click on the link below and read the book by clicking on an arrow that will appear on the right side.

http://issuu.com/evamachajdikova/docs/lesy

BIU-TI-FUL

večer sa mračí a ráno kučeravie

a potom sa rozbije o skaly

biu-ti-ful

povedal Javier Bardem v úplne inom kontexte

biu-ti-ful

je umývať brehy tiel po meste

biu-ti-ful

perina leží na zemi zahanbená nahotou

biu-ti-ful

keď sa dotyk vylieva

biu-ti-ful

potichu červeno náhodou

zaplaví nás a skučeravie

a rozbije o skaly

biu-ti-ful